Symptomatická žiarlivosť

Symptomatickou žiarlivosťou označujeme tie prejavy žiarlivosti, ktoré vznikajú na podklade iného, závažnejšieho psychického ochorenia. Žiarlivosť je v tomto prípade iba akýmsi vedľajším produktom hlbších chorobných zmien, aj napriek tomu však prejavy tohto druhu žiarlivosti môžu byť veľmi intenzívne. Podľa White a Mullena je symptomatická žiarlivosť charakteristická nasledujúcimi prvkami:

  • Základným procesom (väčšinou schizofrénie alebo organickej psychózy), ktorá sa rozvinie pred žiarlivosťou alebo súčasne s ňou.
  • Priebehom a vývojom, ktorý je možné racionálne vztiahnuť na rozvoj základnej poruchy.
  • Väčšinou absentuje akákoľvek provokácia, ktorou by sa dala vysvetliť obava z nevery.

Pri akých ochoreniach sa môžete so symptomatickou žiarlivosťou stretnúť?

Organické psychosyndrómy:

U starších ľudí môže rozvoj žiarlivosti znamenať degeneratívne ochorenie mozgu (demencie, Alzheimer). Žiarlenie býva vzhľadom na vek mnoho krát neadekvátne a môže naberať až bizarný nádych. Ak blízki takéto prejavy spozorujú, nemali by podceňovať návštevu lekára. U všetkých vekových kategórií môže byť žiarlivosť ďalej vyvolaná poraneniami hlavy s poškodením mozgu, sklerózou multiplex, endokrinologickými alebo metabolickými poruchami.

Psychózy:

Schizofrénia alebo bludová porucha. Žiarlivosť môže byť súčasťou rozvoja paranoidných bludov, porúch myslenia alebo halucinácií. V prípade schizofrénie je žiarlivosť mnoho krát bizarná, chaotická a vnútorne nekonzistentná. V prípade bludovej poruchy je relatívne systematická, viac priliehavá realite, ale neodkloniteľná a nevyvrátiteľná logickými argumentmi.

Zneužívanie alkoholu a drog:

Približne u tretiny alkoholikov sa rozvinie žiarlivosť ako dôsledok zmien v mozgu, v osobnosti, životnom štýle alebo v rodinných a spoločenských vzťahoch. Žiarlivostným paranoidným bludom napomáhajú tiež látky ako kokaín, pervitín a amfetamíny

Poruchy nálad:

Niekedy môže byť žiarlivosť spojená s rozvojom depresie a naopak depresia s rozvojom žiarlivosti. Dlhodobá žiarlivosť, môže vyvolať reaktívnu depresiu ako dôsledok ochladzovania vzťahu, konfliktov, sociálnej izolácie a kumulácie chronického stresu. Na druhej strane, žiarlivosť sa môže (menej často) objaviť aj ako symptóm depresívnej epizódy, ktorá sa prejavuje napr. vnútornou neistotou, pochybnosťami o sebe, pocitmi viny, nedostatočnosti, znižovaním sexuálneho apetítu a pesimistickým videním budúcnosti.